KNIHA NA TÝŽDEŇ: Charles Bukowski: Šunkový nářez
Bratislava 24. apríla (TASR) – Spisovateľ zavrhovaný i vyzdvihovaný si zvolil za tému hodnú knižnej publikácie svoj život. A ten v prípade umelcov nebýva všedný…
Charles Bukowski bol americký spisovateľ s nemeckým pôvodom. Prvýkrát publikoval vo svojich 24 rokoch, aktívne však začal písať až vo veku 34 rokov. Venoval sa písaniu prózy i poézie, dovedna napísal vyše 45 kníh. Vystriedal viacero profesií, jeho publikácia Poštový úrad bola inšpirovaná pracoviskom, na ktorom pôsobil desať rokov. Zomrel v roku 1994 na leukémiu.
Pri čítaní Šunkového nářezu sa pred vami otvára skutočný svet Charlesa Bukowského, ktorý sa, počínajúc i končiac opisom svojho detstva, nenútene zdôveruje čitateľovi. Napísať vábivú knihu o svojom živote, tobôž detstve, si vyžaduje sakramentský um. Je to kúzlo, ktoré nemá vo vienku hocikto.
Bukowski, v knihe vystupujúci ako Hanry Chinaski, nepotreboval zažiť niečo mimoriadne, alebo cestovať za niečím dychvyrážajúcim na to, aby vedel pútavosťou primať čitateľa sedieť s jeho knihou neprestajne v ruke. „Iba“ talent a pisateľský cit tak stačili Bukowskému na vyprodukovanie kvalitného čítania.
Na stránkach knihy sa často objavuje autorov spôsob cynického vykresľovania udalostí. Pozorujete príbeh miestami hulváta, tvrďasa, no predovšetkým človeka, ktorý si dobrovoľne vybral postavenie outsidera. Mal vlastné videnie sveta, názory a postrehy, ktoré napokon mnoho ľudí priviedlo k spisovateľskému peru. „Ve škole jsem neměl žádné kamarády, žádné jsem nechtěl. Samotnému mi bylo líp. Sedával jsem na lavici a pozoroval ostatní, jak si hrají, a připadali mi směšní.”
Charles odmalička trpel. Príčinou nebolo len odpudivé akné, ale najmä fyzické tresty, ktorými sa na ňom ukájal jeho otec. Preto možno názov knihy evokuje kus mäsa, za aký sa Charles považoval, keď mu „nařezal” vlastný otec a život na vlastnú päsť. Nenávisť k rodičom a životnému údelu kričia zo stránok knihy, vďaka čomu sa črtá, povedzme, psychologický obraz autora. Bol sám, pretože možno nenašiel parťáka alebo spriaznenú dušu, no predovšetkým preto, že chcel. „Cítil jsem se dobře při psaní historek o baronovi. Člověk někoho potřebuje. Kolem nikdo nebyl a tak jsem si musel někoho stvořit, stvořit ho tak, jak by měl človek vypadat.”
Niektorí čitatelia odsudzujú Bukowského pre jeho drsný, až miestami vulgárny štýl. Lenže nebol by to on, keby nenadával a nebol sarkastický. Tieto črty možno považovať za jeho charakteristické. Pôsobia ako odpoveď na jeho prežívanie a filter, ktorý ho čistil od negatívneho vnútra. Z textu nápadne vytŕča melanchólia popretkávaná osobnou rezignáciou, ktoré však považoval za opodstatnené. „Nikde žádný život. Žádný život v tomto městě nebo v tomto domě nebo v této vyčerpávající existenci…”
Bukowského kniha je špecialitou, avšak možno pre trocha náročnejšieho čitateľa, ktorý nebazíruje na zápletke a dejovej línii s rozuzlením. Je pre tých, ktorí vidia aj v jednoduchosti prednosť, sú pozorovateľmi obyčajných vecí, ktoré ich napriek svojej všednosti fascinujú.
Charles Bukowski, alkoholik, pôžitkár, osobitý umelec, dostal tiež nelichotivý prívlastok – zbytočný autor. Tým však rozhodne nie je ten, ktorý si nájde aspoň jedného verného čitateľa. A len jeden Bukowskému určite verný nezostal.
Autor recenzie: Katarína Jančovičová
Autor knihy: Charles Bukowski
Vydavateľstvo: Pragma
Počet strán: 228 strán
Väzba: brožovaná väzba
Jazyk: český jazyk
ISBN: 8085213737
Kniha na týždeň je projekt TASR, ktorý pripravujeme v spolupráci s recenzným portálom www.book.review.sk.
dab
