LITERATÚRA: Jedným z najrevolučnejších štúrovských básnikov bol Janko Kráľ | Môj názor

23 Apríl 2012 ~ Komentáre sú deaktivované

LITERATÚRA: Jedným z najrevolučnejších štúrovských básnikov bol Janko Kráľ

Liptovský Mikuláš/Bratislava 23. apríla (TASR) – Národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu v slovenskej literatúre a jeden z najrevolučnejších štúrovských básnikov Janko Kráľ sa narodil pred 190 rokmi 24. apríla 1822 v Liptovskom Mikuláši. Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad básne a balady Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko či Jarná pieseň.
Janko Kráľ sa narodil v rodine mäsiara a krčmára. Na lýceu v Bratislave sa zapojil do práce v Ústave reči a literatúry. Z tohto obdobia pochádzajú nielen jeho české prvotiny, ale aj básne v spisovnej slovenčine. Na protest proti zosadeniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka a profesora v marci 1844 opustil s viacerými druhmi Bratislavu a štúdium dokončil externe.
Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka “divný” Janko. Patril k samotárom, vedel sa však zaujímať o zložité osudy slovenského národa a prežívať ich s hlbokou účasťou. Jeho poézia bola nezvykle emotívna a myšlienkovo nabitá, lebo vo svojej ľudskej podstate bol burič a revolucionár.
Zapojil sa do marcových revolučných udalostí v roku 1848. V Honte burcoval ľud proti panštine, zvestujúc im sociálnu a národnú slobodu. Janko Kráľ so svojím priateľom Jánom Rotaridesom sa postavili na čelo vzbúreného ľudu s revolučnými veršami “Nad našou krajinou započalo svitať, bračekovci, poďme slobodu si pýtať!” Rátali s tým, že povstanie sa rozšíri z dediny do dediny, že ľud si privlastní panské majetky a že ich bude spravovať sám. Ale podžupan Hontianskej stolice zakročil. Poslal proti vzbúrenému ľudu stotinu cisárskych dragúnov a 30. marca 1848 sa obaja revolucionári dostali do ich rúk. V Príbelciach ich zatvorili do murovanej zvonice, zbili a chceli ich hneď na mieste obesiť. Zľakli sa však rozhnevaného ľudu a oboch revolucionárov v okovách zaviedli do väznice v Šahách. Janko Kráľ sa dostal na slobodu v januári 1849. Jeho osobná účasť v revolúcii sa odrazila napríklad v básňach Šahy a Jarná pieseň.
Po revolúcii pôsobil ako vládny komisár v Balážskych Ďarmotách a v štátnej správe na rôznych miestach. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867) ho uhorská správa zo štátnych služieb prepustila. Pôsobil v advokátskych kanceláriách v Modrom Kameni, Lučenci, v Čadci.
Janko Kráľ zomrel v Zlatých Moravciach 23. mája 1876 vo veku 54 rokov. O mieste, kde sa nachádza jeho hrob, sa dodnes vedú odborné polemiky. V Liptovskom Mikuláši sa nachádza Múzeum Janka Kráľa a v Zlatých Moravciach je jeho pamätník.

zdroje: www.osobnosti.sk, http://mesto.sk

12 20 sar mitt

Diskusia je uzavretá.