Môj názor

Bagdad 30. júna (TASR) – Nearabský Kurdistan získal v Iraku autonómiu po neúspešnom povstaní proti Saddámovi Husajnovi v roku 1991, ktoré viedlo Spojené štáty a Britániu k rozhodnutiu ustanoviť nad regiónom bezletovú zónu.       Politický irackého exprezidenta pád Saddáma Husajna v roku 2003 viedol k prehĺbeniu autonómie Kurdistanu. Hornatý a na ropu bohatý Kurdistan má vlastný parlament a vládu. Jeho bezpečnostné sily tvoria príslušníci bývalých milícií pešmerga. Napriek vnútorným rozporom a nepriateľstvu severného suseda Turecka dosiahli irackí Kurdi na svojom území relatívny hospodársky úspech s infraštruktúrou, školami a nemocnicami.
Prvý tanker s ropou prepravenou z irackého Kurdistanu bol predaný a máji 2014. Jeho vláda oznámila, že s predajom ropy cez turecký prístav Ceyhan bude pokračovaÅ¥ napriek nesúhlasu ústrednej vlády Iraku, ktorá predstaviteľom autonómneho regiónu pohrozila právnymi krokmi voči akýmkoľvek spoločnostiam pokúšajúcim sa “paÅ¡ovaÅ¥” irackú ropu.
Výnos z predaja ropy bude regionálna kurdská vláda, ako sa vyjadrila, považovať za svoj oprávnený podiel z irackého rozpočtu, ktorý Bagdad začiatkom tohto roka čiastočne znížil ako trest za snahu Kurdov predávať ropu nezávisle od oficiálneho Bagdadu.
Vláda irackého Kurdistanu uviedla, že zostáva otvorená rokovaniam s Bagdadom a bude napĺňať aj záväzky Iraku voči OSN, ktoré stanovilo povinnosť na samostatný účet skladať päť percent z predaja ropy ako reparácie za irackú inváziu do Kuvajtu v roku 1990.

20 sar zsl