Môj názor

Býchory/Bratislava 28 júna (TASR) – V nedeľu 29. júna uplynie 100 rokov od narodenia svetoznámeho českého dirigenta Rafaela Kubelíka.
Významný dirigent, hudobný skladateľ a  huslista vynikal ako interpret klasickej a romantickej hudby. Spolupracoval s najslávnejšími orchestrami a opernými domami, viedol Symfonický orchester Bavorského rozhlasu v Mníchove a dlhodobo pôsobil v Českej filharmónii. Rafael Jeroným Kubelík bol famóznym hudobníkom telom aj dušou.
Narodil sa 29. júna 1914 ako syn vynikajúceho husľového virtuóza Jana Kubelíka a maďarskej grófky Marianne Csáky-Széllovej. Vyrastal s piatimi staršími sestrami a dvoma mladšími bratmi. Všetky deti boli umelecky nadané, najviac talentu však zdedil práve Rafael Kubelík. Pod dohľadom otca dostalo nadané dieťa základy hudobného vzdelania a smerovalo k dráhe huslistu. Od šiestich rokov sa Rafael Kubelík venoval hre na husliach aj na klavíri, ako desaťročný už ovládal náročný hudobný repertoár od Händela až po Debussyho. V roku 1928 nastúpil na Pražské konzervatórium, kde študoval kompozíciu, klavír, husle a dirigovanie. Súčasne navštevoval skúšky, kde sledoval metódu práce s orchestrom. Štúdium ukončil v roku 1933, o rok neskôr ako 19-ročný debutoval s Českou filharmóniou. V  roku 1934 sa Rafael Kubelík vydal na turné po Spojených štátoch amerických (USA), kde sprevádzal svojho otca ako klavirista a dirigent. Jeho mimoriadny talent nezostal v USA nepovšimnutý, dostal niekoľko ponúk stať sa šéfdirigentom, všetky však odmietol. Po návrate domov v roku 1936 viedol Českú filharmóniu na zájazde po Čechách, o rok neskôr s veľkým úspechom zastúpil chorého Václava Talicha na turné Českej filharmónie v Anglicku, Škótsku a Belgicku. Po krátkom angažmán v brnianskej opere bol Rafael Kubelík v roku 1942 ako 28-ročný menovaný po legendárnom Václavovi Talichovi umeleckým riaditeľom Českej filharmónie. V ťažkej dobe nacistickej cenzúry presadil Kubelík vo svojom repertoári českú hudbu, ktorá tvorila viac ako polovicu jeho programu. Po skončení druhej svetovej vojny zahajoval aj uzatváral 1. ročník festivalu Pražské jaro, ktorý sa konal v roku 1946. Po komunistickom prevrate v roku 1948 emigroval do USA, kde sa v nasledujúcich rokoch stal jednou z najväčších dirigentských osobností svojej doby. V rokoch 1950-1953 pôsobil Kubelík ako šéfdirigent Chicagského symfonického orchestra a v rokoch 1955-1958 bol tento fenomenálny hudobník riaditeľom Kráľovskej opery v Londýne (Británia). Mimoriadny talent mu v roku 1961 zabezpečil post šéfdirigenta Symfonického orchestra Bavorského rozhlasu (Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks) v Mníchove (Nemecká spolková republika), pričom pod jeho vedením sa z neho stal orchester svetovej triedy. Ako šéfdirigent tohto telesa bol vraj nekompromisný a autoritatívny, ale aj srdečný, vtipný a spontánny. Neskúšal s členmi orchestru do úmoru, pretože im dôveroval a oni naopak vedeli, že pod jeho profesionálnym vedením podajú pred publikom vynikajúci výkon. V rokoch 1972-1974 bol Kubelík tiež dirigentom prestížnej Metropolitnej opery v New Yorku (USA). Jeho zahraničné pôsobenie bolo charakteristické propagáciou predovšetkým českej hudobnej tvorby. Súčasníci považovali Rafaela Kubelíka za jeden zo symbolov zahraničného odboja proti komunistickému režimu. Počas svojej kariéry okrem iného zložil 5 opier a niekoľko komorných a koncertných skladieb. Po páde komunistického režimu sa Kubelík za veľkej pozornosti verejnosti po 42 rokoch vrátil do rodného Česka, kde 12. mája 1990 symbolicky zahájil festival Pražské jaro ako novovymenovaný doživotný čestný šéfdirigent Českej filharmónie. Nasledovalo ešte niekoľko spoločných koncertov v Prahe a Japonsku. V roku 1985 Rafael Kubelík ukončil svoju aktívnu kariéru a odišiel na odpočinok. Krátko pred smrťou dostal Rad britského impéria. Zomrel 11. augusta 1996 vo švajčiarskom Luzerne vo veku 82 rokov.
Prvou manželkou svetoznámeho dirigenta bola česká huslistka Ludmila Bertlová, ktorá nešťastne zomrela na následky autonehody. Mali spolu syna Martina. Druhýkrát sa Kubelík oženil s austrálskou sopranistkou Elsie Morisonovou.
“Keď dirigoval na koncerte, mal občas neprítomný pohľad, tá hudba bola s ním silno spojená”. Takto si na fenomenálneho dirigenta spomína jeden z huslistov Symfonického orchestra Bavorského rozhlasu. Rafael Kubelík razil zásadu, že človek musí vedieÅ¥ ovládaÅ¥ najskôr sám seba, a až potom sa môže staÅ¥ dobrým dirigentom veľkého orchestra. Jemu sa to nespochybniteľne podarilo.

Zdroje: http://www.rozhlas.cz/klasika/umelci_soubory/_zprava/rafael-kubelik– 1318576, http://www.csfd.cz/tvurce/29908-rafael-kubelik/, http://babel.blog.idnes.cz/c/283299/Vzpominka-na-Rafaela-Kubelika.htm l.

12 nik sar