ÄŒR: NajväÄÅ¡ou hviezdou karlovarského festivalu bude americký filmár Mel Gibson
Karlove Vary 24. júna (TASR) – Mel Gibson, americký tvorca a hrdina oscarového filmu StatoÄné srdce, herec filmovej série Smrtonosná zbraň a režisér kontroverznej snÃmky UmuÄenie Krista, bude najväÄÅ¡ou hviezdou 49. roÄnÃka medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch, ktorý sa uskutoÄnà v ÄŒesku 4.-12. júla. Informovali o tom dnes spravodajské servery iDNES.cz a Novinky.cz.
Gibson (58) doplnil už ohlásených hostà – amerického režiséra Williama Friedkina (filmy VyháňaÄ diabla, Francúzska spojka) Äi poľského politika Lecha Walesu.
Americký filmár prevezme na festivale KriÅ¡táľový glóbus za mimoriadny umelecký prÃnos svetovej kinematografii. Osobne tiež uvedie na festivale svoj zatiaľ posledný režijný opus Apocalypto.
Usporiadatelia na dneÅ¡nej tlaÄovej konferencii oznámili aj ÄalÅ¡ie nové mená hostÃ: francúzsku hereÄku a scenáristku Fanny Ardantovú a americkú hereÄku Lauru Dernovú, ktorú si diváci môžu pamätaÅ¥ asi najviac ako paleontologiÄku z Jurského parku. Ardantová si v poslednom Äase zahrala v oceňovanom filme Veľká nádhera, ale preslávila sa v 80. rokoch minulého storoÄia rolou v snÃmke Žena od susedov režiséra Francoisa Truffauta. TretÃkrát na festival zavÃta talianska legenda Franco Nero.
Divákov Äaká množstvo svetových premiér. Jake Hoffman, syn svetoznámeho amerického herca Dustina Hoffmana, si zvolil Karlove Vary pre prvé uvedenie svojho filmu Astma. Hlavnou postavou je drogovo závislý outsider v prostredà súÄasnej newyorskej bohémy.
Svetovú premiéru bude maÅ¥ aj Äeský autor ocenených Poupat ZdenÄ›k Jiráský so svojou novinkou V tichu, ktorá mala byÅ¥ pôvodne dokumentom, ale prerástla do celoveÄernej verzie tragických osudov niekoľkých židovských hudobnÃkov.
Ako Äalej napÃsali weby iDNES.cz a Novinky.cz, unikátom budú Memories on Stone (VzpomÃnky vryté do kamene). Režisér Shawkat Amin Korki postavil do centra deja postavu režiséra, ktorý sa snažà vo svojej vlasti, irackom Kurdistane, nakrútiÅ¥ film Anfal o rovnomennej vojenskej operácii. Tá viedla v 80. rokoch k vyvraždeniu vyÅ¡e 182.000 Kurdov.
12 jam dem