OSOBNOSTI: “Slováci nesmú strácať nádej“,odkazuje americký Slovák John Vacval
Ostratice/Chicago/Bratislava 19. júna (TASR) – John Vacval patrà k najvýraznejÅ¡Ãm osobnostiam slovenskej komunity a k najúspeÅ¡nejÅ¡Ãm slovenským podnikateľom v USA. Je jedným z prvých absolventov bratislavskej Vysokej Å¡koly obchodnej (dneÅ¡nej Ekonomickej univerzity), autorom amerických skrÃpt v oblasti strojárenstva a ekonomiky. Od vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS) žijúcich v zahraniÄà (1996) je jeho predsedom. V piatok 20. júna sa dožÃva životného jubilea 95 rokov.
Žije Å¡esÅ¥desiatÅ¡esÅ¥ rokov v zahraniÄÃ. Na Slovensko sa vracal pravidelne. Bol tu päťdesiatÅ¡esÅ¥krát. Naposledy v aprÃli 2012, keÄ sa priÅ¡iel symbolicky (kvôli veku) rozlúÄiÅ¥ s domovinou, rodinou a priateľmi. Pri jeho návÅ¡tevách vždy zdôrazňoval, že Slovensko musà vystupovaÅ¥ na medzinárodnej scéne sebavedomejÅ¡ie, tak ako to zodpovedá suverénnemu Å¡tátu. “Urobte si Ameriku aj pod Tatrami. Recept je jednoduchý. DržaÅ¥ spolu a vydržaÅ¥. Ale národ sa musà vedieÅ¥ aj sám spravovaÅ¥. Od roku 1993 máte svoj osud vo vlastných rukách a aký je stav? Vyjadrujú ho slová básnika: ÄŒo v prúde lúpežných stároÄà neurvali vám cudzà dravci, to spreneveriÅ¥ sa pokúšajú vlastnà hltavà ziskožravci! Neostáva vám iné, iba Äalej sa boriÅ¥ za slovenské vÃÅ¥azstvá”.
John (Ján) Vacval sa narodil 20. júna 1919 vo Veľkých Ostraticiach (dnes Ostratice, okres Bánovce nad Bebravou). Pochádza z jedenástich detÃ, jeho rodiÄia boli roľnÃci. V rodine sa pestovala láska k Bohu, úcta k rodnej hrude a k ľuÄom, pre ktorých bolo slovenské vlastenectvo prvoradé. Vo Veľkých Ostraticiach navÅ¡tevoval základnú Å¡kolu, meÅ¡tianku v Bánovciach nad Bebravou. Absolvoval Vysokú Å¡kolu obchodnú v Bratislave a bol jedným z prvých promovaných komerÄných inžinierov na Slovensku. Å tudoval na Hochschule für Welthandel vo Viedni. Obchodné grémium v Bratislave ho vyslalo na Å¡tipendijné Å¡túdium do Nórska. Vzhľadom na vnútropolitický vývoj v povojnovom ÄŒeskoslovensku, zostal po ukonÄenà štúdia v Nórsku eÅ¡te dva a pol roka. Na zvláštny nórsky pas (vydal mu ho veliteľ polÃcie v Oslo za odhalenie Äeskej Å¡tudentskej Å¡pionážnej skupiny) emigroval do Spojených Å¡tátov amerických (USA). Usadil sa v americkom Chicagu, Å¡tát Illinois. NaÅ¡iel si manuálnu robotu a zaÄal Å¡tudovaÅ¥ na University of Illinois strojársku techniku. Ako zamestnanec spoloÄnosti Generel Electronic (GE) vydal jedenásÅ¥ skrÃpt o novej technike elektro-erozÃvneho spracovania tvrdej ocele. GE prijala jeho dva technické patenty. O novej metóde obrábania kovov prednášal na odborných seminároch po celých USA. Niektoré jeho skriptá boli publikované aj v špecializovaných magazÃnoch v Nemecku. V odborných kruhoch USA si postupne vydobyl sluÅ¡né postavenie a založil si vlastný podnik v oblasti exportu a importu v Chicagu. Po odchode na dôchodok (po 35 roÄnej úspeÅ¡nej podnikateľskej kariére) sa intenzÃvne venoval pomoci rodnému Slovensku formou politického lobingu. Viaceré slovenské delegácie (13 delegáciÃ) skontaktoval so svojim priateľom, senátorom Henrym J. Hydeom (funkÄné obdobia 1975-2007), ktorý predsedal aj zahraniÄnému výboru amerického Kongresu (2001-2007). Pomáhal tak nadväzovaÅ¥ slovenským politikom kontakty vo Washingtone.
Od roku 1970 zaÄal J. Vacval spolupracovaÅ¥ s vtedajÅ¡Ãm predsedom Svetového kongresu Slovákov (SKS) Å tefanom Boleslavom Romanom. Obaja si uvedomovali, že Slováci nedostanú slobodu ako dar, ale musia za ňu bojovaÅ¥. Vzorom im bol Milan Rastislav Å tefánik, ktorý oboznamoval svet o kultúrnom bohatstve slovenského ľudu, ale zároveň aj o jeho žalostnom osude. Po programových nezhodách sa v roku 1996 z SKS vyÄlenil Svetový kongres Slovákov žijúcich v zahraniÄÃ. Jeho predsedom sa stal John Vacval (hlavným poslanÃm bola podpora slovenskej zahraniÄnej politiky, vrátane ekonomických záujmov vo vládnych a kongresových kruhoch USA). V posledných rokoch sa venuje propagácii hudobného skladateľa Franza Liszta v USA, ako umelca slovenského pôvodu. NapÃsal o ňom knihu Franz Liszt and his Slovak origin.
John Vacval je ženatý, má päť detÃ. Od roku 1992 je aj Älenom Združenà slovenskej inteligencie KORENE a Slovakia plus. Toto združenie mu udelilo aj Äestnú poctu “Za zásluhy o slovenský národ a jeho Å¡tát” (ocenenie sa udeľuje osobnostiam, ktoré poÄas trvania súÄasnej Slovenskej republiky nezlyhali odborne, morálne a neskompromitovali dobré meno slovenského národa ani nepoÅ¡kodili záujmy jeho Å¡tátu). Pri jeho ostatnej návÅ¡teve Slovenska v aprÃli 2012 ho prijal i prezident SR Ivan GaÅ¡paroviÄ.
12 hau mitt
