ENVIRO: Verejnosť bude mať lepšie postavenie pri povoľovaní vodných stavieb
Bratislava 9. júna (TASR) – Zlepšiť postavenie verejnosti pri povoľovaní významných vodných stavieb – aj to je cieľom novely vodného zákona, ktorú 4. júna schválila vláda SR. Odobrila aj zmeny, ktoré do zákona priniesli spoločne Združenia Via Iuris a Slatinka.
Zmyslom novely, ktorú priniesol minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD), je predovšetkým umožniť vláde, aby v budúcnosti mohla obmedziť alebo aj úplne zakázať export vody zo Slovenska. Envirorezort však akceptoval aj hromadnú pripomienku, ktorú podporilo viac ako 900 ľudí.
Mimovládnym organizáciám sa tak podarilo presadiť niekoľko noviniek. Priamo vodný zákon umožní po novom účasť verejnosti na povoľovaní vodných stavieb. Jej zástupcovia mávali dosiaľ problém získať postavenie účastníka v konaní, vysvetlil právnik Imrich Vozár, ktorý spolupracuje s Via Iuris. “Vo viacerých prípadoch sa tohto práva museli dožadovať na súde,” priblížil.
Verejnosť bude mať tiež lepší prehľad o tom, ako plánované vodné dielo zasiahne do územia. Súčasťou zverejnenej informácie o začatí povoľovania významných vodných stavieb bude aj grafický nákres ich umiestnenia.
Ten by mal byť zverejnený na úradnej tabuli a internete. Doteraz tieto informácie mohol získať iba účastník konania z administratívneho spisu. “Vďaka tomu budú mať obyvatelia dotknutých obcí úplný obraz navrhovaného umiestnenia vodnej stavby. Zároveň sa zníži riziko, že sa o povoľovaní významnej vodnej stavby nikto nedozvie, čo sa bežne stáva v súčasnosti,” vysvetlil Vozár.
Do novely bola zapracovaná aj pripomienka Združenia Slatinka, ktorá podľa jeho členky Martiny Barancovej Paulíkovej prinesie zlepšenie životných podmienok vodných živočíchov. Zákon stanoví povinnosť zabezpečiť priechodnosť vodných stavieb, napríklad vodných elektrární pre ryby a iné vodné živočíchy.
Paulíková vysvetlila, že envirorezort tak do novely premietol konkrétne ustanovenia Rámcovej smernice o vodách. “Dúfame, že sa to prejaví aj v praxi a nebude sa ignorovať zhoršovanie stavu vôd tak, ako sa to dialo doteraz,” dodala.
Mimovládnym združeniam sa nepodarilo presadiť, aby boli povolenia, vydané podľa zákona o vodách, napadnuteľné verejnosťou na súde. Takáto požiadavka podľa Vozára vyplýva z Aarhuského dohovoru, ku ktorému pristúpilo aj Slovensko, tiež z rozhodnutí Súdneho dvora EÚ.
“Napriek tomu, že ministerstvo neuviedlo, akým spôsobom chce zabezpečiť, aby mohli združenia občanov podať žalobu proti nezákonným povoleniam vydaným podľa vodného zákona, neakceptovalo naše návrhy na riešenie tohto problému,” doplnil právnik spolupracujúci s Via Iuris.
kos vs
