VÝTVARNÉ UMENIE: Predstaviteľ realizmu Gustave Courbet sa narodil pred 195 rokmi
Ornans/Bratislava 9. júna (TASR) – Francúzsky maliar Gustave Courbet sa považuje za zakladateľa a hlavného predstaviteľa realizmu vo výtvarnom umení. Od jeho narodenia uplynie v utorok 10. júna 195 rokov.
Medzi jeho najznámejšie diela patria napríklad obrovské obrazy ako Pohreb v Ornanse či Ateliér alebo obrazy Dobrý deň, pán Courbet, Osievačky obilia alebo v tej dobe škandalózny Pôvod sveta.
Gustave Courbet sa narodil 10. júna 1819 vo francúzskom Ornanse, kde aj vyrástol. Do Paríža odišiel študovať právo, ale napokon sa rozhodol pre maliarstvo. Otec ho podporil, takže sa mohol umeniu oddať finančne zabezpečený. Maliarstvo študoval nezávisle – vlastný výraz hľadal kopírovaním obrazov španielskych, flámskych a francúzskych majstrov. Jeho obraz Courbet s čiernym psom parížsky Salón (pravidelná výstava maliarskej tvorby sponzorovaná Kráľovskou akadémiou) odmietol, mladí kritici však ocenili jeho prínos a umelec získal reputáciu. Obraz Po obede v Ornanse už získal na Salóne cenu.
Obdobie 40. rokoch 19. storočia vo Francúzku znamenalo revolúciu vo výtvarnom umení, ktoré sa stalo otvorenejším pre nové myšlienky. Courbetove realistické obrazy mali úspech. Obrovský obraz Pohreb v Ornanse (3,1 x 6,6 m) bol na parížskom Salóne v roku 1850 ozajstným triumfom a označuje sa aj za pohreb romantizmu. V roku 1855 maliar dokončil veľkolepý obraz Ateliér, alegóriu svojho života, ktorý odmietli vystaviť na výstave a tak ho Courbet pre verejnosť vystavil sám neďaleko oficiálnej výstavnej miestnosti. Po roku 1859 bol už Courbert neoddiskutovateľným lídrom nového maliarskeho smeru – realizmu a bol známy aj v zahraničí.
Maľoval rôzne subjekty – znamenité portréty, živočíšne nahé postavy, prírodné scenérie. Jeho erotické obrazy zakazovali vystavovať, škandalózny obraz Pôvod sveta bol dokonca označený za pornografiu. Súbor obrazov morskej scenérie s meniacimi sa oblakmi, ktoré začal tvoriť v roku 1865, mali neobyčajný vplyv na impresionistov.
Presvedčený socialista Courbet sa zaplietol do politiky a za aktivity počas Parížskej komúny ho v roku 1871 na šesť mesiacov uväznili. V súvislosti so strhnutím pamätníka Napoleonovej armády bol nespravodlivo odsúdený, zabavili mu majetok a pokutovali ho sumou, ktorú nebol schopný zaplatiť. V bezvýchodiskovej situácii Courbet ušiel v roku 1873 do Švajčiarska, kde v La Tour-de-Peilz v posledný deň roka 1877 vo veku 58 rokov zomrel fyzicky i morálne vyčerpaný.
zdroje: http://www.ibiblio.org/wm/paint/auth/courbet/, http://www.britannica.com/EBchecked/topic/140530/Gustave-Courbet/2301 11/Political-activities
12 sar mitt
