BZOVÍK: Most a bránu do kláštora už obnovili,ďalší grant ale tento rok nedostali
Bzovík 12. apríla (TASR) – Most, vstupnú bránu a niektoré nosné drevené konštrukcie opravili na kláštore v Bzovíku v okrese Krupina z prvého štátneho grantu, ktorý získala vlani tamojšia samospráva z programu Obnovme si svoj dom Ministerstva kultúry SR. Približne 20.000 eur tak pomohlo odstrániť všetky nebezpečenstvá, ktoré hrozili návštevníkom pri vstupe do areálu.
“Na tento rok sme žiadali o ďalších viac ako 130.000 eur a to na obnovu kláštornej kaplnky. Podporu nám však neschválili,” povedala TASR starostka Bzovíka Emília Kohútová.
Obec však hľadá aj iné možnosti, ako pamiatke pomôcť. Jednou z nich je zapojenie sa do europrojektu cezhraničnej spolupráce s niektorou z maďarských obcí, kde je podobná historická stavba. Tým by sa mohlo podariť získať oveľa vyššiu dotáciu. Ďalšou možnosťou je získať podporu cez niektorý zo zahraničných finančných mechanizmov.
Na celkovú obnovu kláštora s kaplnkou na jeho nádvorí by bolo treba približne 10 miliónov eur. V zmluve o prevode majetku, ktorú obec podpísala so štátom je zakotvené, že dedina musí pamiatku najmenej päť rokov využívať na kultúrne účely. Podľa starostky o iné ako kultúrne využitie tejto pamiatky obci ani nejde. “Náš zámer je vybudovať tam galériu a múzeum Hontu a mať v nej napríklad aj sobášnu miestnosť,” uviedla.
Stredoveký opevnený kláštor, ktorého pôvod siaha do prvej polovice 12. storočia, získala vlani obec od štátu za 3700 eur. Objekt vznikol pôvodne ako benediktínsky kláštor, zasvätený prvému uhorskému kráľovi Štefanovi. Románsky dvojvežový kostol, ku ktorému pribudla neskôr po dostavbách kláštorná budova, bol jednou z našich najvýznamnejších románskych stavebných pamiatok. Začiatkom 16. storočia sa jeho majiteľom stal Žigmund Balaša. Ten v roku 1530 z kláštora vyhnal rehoľníkov a objekt obstaval mohutným opevnením. Celý areál chránili široké priekopy a mohutné nárožné bašty.
V roku 1620 hrad vyhorel a koncom 17. storočia sa opäť vrátil cirkvi. V roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho. Po krátkom vlastníctve rádu jezuitov a ostrihomského arcibiskupa začal objekt začiatkom 19. storočia pustnúť. Poslednú ranu v procese chátrania mu uštedrili boje počas druhej svetovej vojny i následné ničenie miestnymi obyvateľmi.
Po roku 1989 vzniklo niekoľko iniciatív na obnovu života v kláštore. Konali sa tam koncerty, rôzne stretnutia záujmových občianskych skupín. Naposledy pred dvomi rokmi v lete tam čistila areál skupina benediktínov.
Starostka hovorí, že múry kláštora si prichádzajú každý rok pozrieť tisícky ľudí. “Okrem jednotlivcov tam vídavam stáť aj autobusy z Čiech, Maďarska a Poľska,” pripomenula.
jop
