Môj názor

Brusel 18. júna (TASR) – Európska komisia (EK) dnes rozhodla, že od Slovenska a Talianska bude požadovaÅ¥ objasnenia, pokiaľ ide o uplatňovanie a vykonávanie smernice o oneskorených platbách na ich území. ŽiadosÅ¥ o informácie má v oboch prípadoch podobu formálnej výzvy v rámci konania EÚ o poruÅ¡ení.
Podľa informácií EK Slovensko nesprávne zaviedlo túto smernicu do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Problém predstavuje to, že v SR sa uplatňuje systém dvoch sadzieb úrokov z omeškania – pevnej a variabilnej.
V prípade pevnej sadzby musí dlžník zaplatiť úrok z omeškania, ktorý sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky (ECB) zvýšenej o 9 %. V prípade variabilnej sadzby musí dlžník zaplatiť úrok z omeškania, ktorý sa rovná základnej úrokovej sadzbe ECB zvýšenej o 8 %.
Ak si veriteľ vyslovene nevybral jednu z dvoch sadzieb úroku z omeškania, prednosť má pevná sadzba. Komisia má pochybnosti o zlučiteľnosti tohto systému so smernicou o oneskorených platbách.
Taliansko tiež neuplatňuje túto smernicu v praxi správne. Komisia dostala sťažnosti, že verejným orgánom v Taliansku trvá v priemere 170 dní, kým uskutočnia platby za poskytnuté služby alebo dodaný tovar, a 210 dní za vykonanie verejných prác. Komisia bola tiež informovaná, že niektoré talianske verejné orgány odkladajú vydanie správ o pokroku prác, aby mohli oneskoriť platby, ktoré majú uhradiť podnikom vykonávajúcim verejné práce.
Oneskorené platby predstavujú jednu z hlavných prekážok voľného pohybu tovaru a služieb na jednotnom trhu EÚ. Môžu oslabiť cezhraničný obchod a narušiť hospodársku súťaž. Každý rok zbankrotuje mnoho európskych podnikov, ktoré čakajú na úhradu svojich faktúr. Oneskorené platby majú preto negatívny účinok na celé európske hospodárstvo.
Smernica o oneskorených platbách má pomôcť podnikom, a to najmä malým a stredným podnikom, ktoré tvoria 99 % z celkového počtu podnikov v EÚ. Prijatá bola v roku 2011 ako odpoveď na reálnu potrebu rozvoja kultúry včasných platieb.
SR a Taliansko majú dva mesiace na to, aby zareagovali na varovanie exekutívy EÚ. Ak EK nimi poskytnuté informácie bude považovať za nedostatočné, môže dospieť k záveru, že tieto členské štáty porušujú právo EÚ a že túto situáciu musia urýchlene napraviť. Komisia by v tomto štádiu vydala „odôvodnené stanovisko“ v súlade s článkom 258 Zmluvy o fungovaní EÚ. Nedodržanie tohto stanoviska môže mať za následok postúpenie prípadu Európskemu súdnemu dvoru a prípadné uloženie pokút.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) gl