Môj názor

Bratislava 16. júna (TASR) – Je najproblematickejším úsekom diaľnice D1 do Košíc a práve začiatok jeho výstavby má rozhodnúť o tom, keby bude dokončená hlavná spojnica dvoch najväčších miest na Slovensku. Reč je o 13,6-kilometrovom úseku pri Martine, medzi Turanmi a Hubovou. Spolu s obchvatom Prešova sú poslednými nerozostavanými časťami D1.
Kým na úsek pri PreÅ¡ove je naplánovaná súťaž na rok 2015, spustenie tendra na časÅ¥ D1 pri Martine stále nie je jasná. Najnovší optimistický scenár Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) vÅ¡ak hovorí o prelome rokov 2015 a 2016. “AvÅ¡ak to, či takýto veľmi optimistický termín na začiatok tendrovania tohto úseku bude naplnený, ukážu najbližšie mesiace,” dodal generálny riaditeľ NDS Milan GajdoÅ¡.
Doteraz totiž nepadol konečný verdikt o tom, ktorá trasa cesty sa postaví. Posudzuje sa takzvaný povrchový variant a variant s tunelom Korbeľka. Po zosuve pôdy pri Šútove sa na tomto úseku musel spustiÅ¥ geologický prieskum. Ten podľa GajdoÅ¡a zatiaľ ukázal to, že povrchový variant je priechodný aj v kontexte zosuvov. VyhodnotiÅ¥ vÅ¡ak eÅ¡te treba vplyv alternatívnej trasy s tunelom Korbeľka na spodné vody. Rozhodnúť by sa malo v najbližších týždňoch. “Koncom mesiaca budú dané na stôl poklady na to, aby sme následne mohli rozhodnúť,” avizoval GajdoÅ¡.
Od tohto úseku pritom závisí aj to, kedy bude dokončená diaľnica na východ krajiny. Posledné plány NDS hovoria o roku 2019. “Definitívny termín prepojenia Bratislavy a Košíc je závislý hlavne od toho, kedy sa začne stavaÅ¥ posledný úsek na trase D1,” skonÅ¡tatoval GajdoÅ¡.
Pôvodne bol na tento úsek diaľnice zvolený povrchový variant s tunelmi Rojkov a Havran. Mimovládne organizácie však spochybnili posúdenie vplyvu stavby na územia Natura 2000. Európska komisia preto v roku 2010 neodobrila financovanie výstavby tejto časti diaľnice cez takzvané projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP projekty) Európskou investičnou bankou, ktoré plánovala prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD).
Súhlas EK dostala diaľnica až koncom roka 2012. Brusel prijal opatrenia Slovenska, ktoré mali zmierniť dopady diaľnice na životné prostredie. Niektorí ochranári však s touto trasou aj napriek tomu nesúhlasili. Navrhovali variant, ktorý je podľa nich miernejší k životnému prostrediu, a to trasa s tunelom Korbeľka.
Na jar 2013 sa však na trase budúcej diaľnice pri obci Šútovo zosunula pôda. Tým sa opäť začalo posudzovať trasovanie diaľnice. Ak by sa rozhodlo o jeho zmene, začiatok výstavby cesty by sa mohol posunúť aj o niekoľko rokov. Momentálne má NDS naplánovaný začiatok prác na jej budovaní na rok 2016 a dokončenie odhaduje na rok 2019.
Čo sa týka obchvatu Prešova, čiže úseku Prešov, západ – Prešov, juh, ten má byť dlhý 7,9 km a má sa na ňom nachádzať 18 mostov a 2,2-km tunel Prešov. Cesta má naplánovaný začiatok výstavby na rok 2015 a dokončenie v roku 2019.

vk jk